To už je múj osud!

Vopred sa vám ospravedlňujem za dlhú odmlku.
Priznávam sa, že ako sa vonku otepľuje, ja vôbec nemám chuť tráviť čas pri počítači, všeobecne mám problém vôbec obsedieť (alebo obstáť) v kuchyni.
Jedlá sa snažím pripravovať tak, aby som pri nich nemusela stáť, ale to sa napríklad s haluškami alebo rezňami veľmi nedá.
Vygooglila som aspoň jeden recept, o ktorý sa s vami poradím. Potom sa vám môžu - tak ako hovorí svokrina kolegyňa - pršteky rozkošnícky mrviť vo flip flopoch trebárs aj na záhrade :). Večera bude nachystaná za 5 minút, a vy môžete filozofovať s dážďovkami alebo vzývať hrášok aby vyklíčil.
Volá sa to lenivé cestoviny - aké príznačné :)
Kúpime/dopestujeme (tá dopestujeme varianta je malilinko zdĺhavejšia....) zeleninu. paradajky, papriky, cuketu, hrášok, kukuricu - no čokoľvek, čo sa dá v nejakej forme dať na cestoviny, šunku alebo kuracinku, tvrdý syr, bárs aj plesnivý. Zeleninku nakrájame a hodíme do pekáča spolu so šunkou. zakvapneme troškou oleja, osolíme, obylinkujeme podľa chuti a dostupnosti v záhrade (ak vám drahý všetku nevykosil) a šupneme do rúry tak na 180 stupníkov.
Nasledujúcu asi tak trištvrte hodinku môžme teda vzývať hrášok a podobne, a potom už len dovaríme cestoviny a pokrájame syr. Trochu cestovinovej vody pridáme k upečenej zelenine, primiešame cestovinky a syrček a rovno podávame, najlepšie na záhradnej hojdačke, s pohárom dobrého vína.
Počas konzumácie odporúčam sledovať, ako červenejú jahôdky :)

Voňavé a chrumkavé :D

Veru dlho som sa neozvala. Bude to asi tým, že nejak nebol čas. Konečne začala jar, konečne je teplo (i keď dnes trochu veterno) a konečne nemusíme len sedieť vnútri. Slniečko povyťahovalo zo zeme narcisy, krokusy a tulipány, záhrada je už krásne farebná. Marhule kvitnú, čerešne budú už o pár dní. Zima je nudná, uťahaná a sivá. Tak to väčšinou vyzerá aj na tanieri. Halušky, perkelty a paprikáše, žiadna farba, fádna chuť. Jar ale zobúdza aj farebné potraviny zo spánku pod vysokými cenami, a tak vyrážame do obchodu. Nasadíme slnečné okuliare aby sme od svetla, jasu a farieb nedostali šok, spíšeme si zoznam a vyrážame. Do vozíka okrem bežných vecí zrazu pribúdajú také veci ako reďkovky, farebná paprika, zelená cibuľka, krásne paradajky (predajcovia pri ceste sú moje hviezdy)a podobné podozrivé veci, ktoré Vajco bez nátlaku nezje, lebo že nie je koza :D. Letíme teda domov, a uvažujeme čo si dáme na obed. Keďže je teplo, a pracuje sa v záhrade, treba si dať niečo ľahké, lebo so šutrom v brušku sa zle pracuje.
Rozhodnutie padá na kuracie mäsko obalené len v strúhanke a osmažené, s varenými zemiačkami pomastenými domácim maslom, a krásne farebnú voňavú polievočku. Mrkvičková so žeruchou a krupicovými knedličkami. Nádherne farebné, veselé a mňaaaaam :D. Na počudovanie aj Vajcovi obedík chutil, dokonca veľmi, polievočky si ešte aj pridal, veľmi neobvyklé. Po obede sme si dali kávičku a a šup šup naspäť do záhrady.

PS: musím ísť kúpiť mliečko z mliekomatu, lebo už sme dávno nemali domáci syrček. Nabudúce :)

A predsa sa točí!

Nie je to ešte tak dávno, čo som tu zúfalá vypisovala, že Slovensko je krajina neznamliekov (akože neznabohov) a nie je tu v obchodoch ani len obyčajná šľahačka. Obyčajná preto, že nemá mať stabilizátory. Celá zúfalá som vtedy pobiehala po obchodoch a hľadala. Nenašla som, a došlo mi, že maslo jednoducho neurobím. :(
Tento nápad som teda upratala kdesi do kúta s tým že bude musieť počkať na najbližší výlet do mliekomatu, aby som si smotanu sama pozbierala z kravičkového mlieka.

Vajco ma ale presvedčil, že maslo sa bude dať spraviť aj z neobyčajnej smotany. Včera, nabudená chuťou na čerstvý chlebík s masielkom som vyrazila do Galanty. Kúpila som si čerstvý voňavý chlebík, šunčičku, syrík a ..... a... no áno, dva kelímky šľahačkovej smotany.
Keď som prišla domov, namiesto toho, aby som sa pustila do upratovania, pustila som sa do šľahania :D (priznávam sa bez mučenia). najprv sa to ošľahačkalo, potom to okrémovatelo, (toto by mohla byť vhodná náplň do rôznych zákuskov, vyzerá to ako maslový krémik) a nakoniec, nakoniec sa to zgrclo. Začalo sa oddeľovať mlieko, a ja som rýchlo vypla šľahač, aby som od grckov nemala celú kuchyňu. Parádne to tam lietalo, to teda fakt!
Zgrcanú hmotu som precedila, vytlačila, a potom sa už len kochala.... Maslo. Normálne že normálne maslo! a ako chutí, ako sa rozplýva na jazyku, no jedna bááááááááseň.

Dnes bude suchá večera, tak treba masielko dorobiť. Čiže sa majte, ja letím do potravín!

Je to smutné!!!

Je to smutné, ale je to tak. Zlákaná lahodnou chuťou čerstvého masla, a návodu na jeho výrobu nájdeného na internete som sa rozbehla do potravín. Bola som odhodlaná nájsť tú správnu smotanu a v rekordnom čase sa dostať domov. To všetko len pre ten úžasný pocit, keď zahryznete do vianočky s hrozienkami, natretej jemým, a na jazyku sa rozplývajúcim čerstvým maslom.

Do potravín som vletela obrovskou rýchlosťou a pobrala všetko čo som mala na zozname. Len aby som na to nezabudla zaslepená vidinou masla. Potom som sa pobrala k regálu s mliekom a smotanami. Prezrela som všetky kelímky a krabičký so šľahačkovou smotanou, avšak nevšímavosť a ľahostajnosť slovenských reťazcov zrejme nepozná hranice. Nenašla som ani jednu jedinú smotanu, ktorá by neobsahovala stabilizátory. Dokonca ani tá za 2 eurá nie!!! Sklamaná som sa teda pobrala k pokladni, a cestou prešla okolo police s bio produktami. Bol bio jogur, ovčie mlieko, zakysanka a čo ja viem čo ešte, ale šľahačková smotana ani náhodou. :(

Zaplatila som teda za zvyšok nákupu a nahádzala som ho do tašky. Cestou do kancelárie som prechádzala okolo príšerne drahých bio potravín, ale čo som mala robiť. Bola to moja jediná šanca na záchranu. Vošla som dnu, a prechádzala okolo premrštených cenoviek. Cítila som sa skôr ako v obchode s luxusnou obuvou ako v potravinách. Prišla som k chladiacemu pultu a jediné čo tam mali bolo sójové mlieko.

Katastrofa, projekt dokonalej vianočky sa odkladá na neurčito. Kým nenájdem inteligentnú smotanu :(

Stop pseudopotravinám

V dnešnej dobe sa dá prakticky všetko nahradiť inou, lacnejšou surovinou. O tom, či je táto lacnejšia varianta aj chutná, alebo nebodaj aj zdravá zrejme nikto nerozmýšľal...
A tak sa stalo, že som včera dostala chuť na čerstvý chlieb s maslom a nutelkou. Maslo som v piatok kúpila, len tak, že raz za čas si dovolíme aj niečo také drahé. To malé 125g masielko stojí dobrých 20 korún, no rovnako ako pol kila hnusného margarínu. Chlebík bol mňam, čokoláda na ňom sa tiež dala.
Čo však nastalo pár hodín potom, vám radšej nebudem do podrobna rozprávať. Skrátim to na informáciu, že na wc som stihla dočítať knihu, a to som bola len tesne za polovicou :(.
Všetka vina padla na to sprosté maslo - pseudo maslo. na konzumáciu sa proste nehodí, a ani omáčka, do ktorej som plátok pridala nebola taká hodvábna, ako by mala byť. Som sklamaná a znechutená. A je mi zle.

Odkedy sme sa presťahovali na dedinu, snažíme sa o svojpomocnú výrobu všeličoho. Zeleninkou na záhrade počnúc, a zatiaľ domácim syrom končiac. Keďže máme dostupné mliekomaty, začali sme vyrábať syr. Ešte robím len 2. vynikajúci, pod zubami vŕzgajúci balkán, a paneer, ktorý nakladám do oleja s bylinkami a cesnakom, a potom ho kydám na horúce cestoviny. Vzniká nenormálne dobré jedlo, ktorého sa ja osobne neviem dojesť.
Momentálne sa síce venujem pleteným ponožkám, ale tento môj maslový zážitok ma donútil opäť si sadnúť k internetu a nájsť nejaký návod, ako si poriadne a naozajstné maslo vyrobiť.
Za inšpiráciu a nakopnutie tentokrát vďačím jednému bistru v Čechách. Keď sa zas raz dostanem do Čiech tak toto bistro určite navštívim.


A ja čo najskôr napíšem, ako to u nás dopadlo.

Dobré špagety nikdy nie sú zlé!

Týmto heslom sme sa riadili roky. Špagety sú jednoduché, rýchle, a hlavne straaaašne dobré.
Je to študentské jedlo, a varí sa snáď všade. Len si predstavte tú krásne červenú paradajkovú omáčku, čo vonia po celom dome, a za ňou sa ťahá vôňa cesnaku. Predstavte si na tanieri kopu špagiet, zaliatu tou omáčkou, a zasypanú kopou strúhaného syra. Už len vziať vidličku a tlačiť a tlačiť a tlačiť. Ja osobne nikdy neviem prestať a môžem aj prasknúť. Je mi to jedno. My s Vajcom sme sa na špagetách stravovali dlhé roky. V poslednej dobe sme ich veľmi často nemali, vlastne už pár mesiacov. Včera sme sa na ne obaja hrooozne tešili. S omáčkou som sa dokonale vyhrala, aby bola perfektná. na stole som zapálila sviečku, chcela som naliať aj červené víno. Ani nie tak kvôli romantike, ako pre to, že takýto efekt trošku zmierni tú nezřízenou žranici, ktorá pri špagetách vždy nastáva. Vajco prišiel k stolu, poriadne si naložil, zasypal syrom, nabral si, a úsmev na tvári mu zamrzol. Špagety mu nechutili!!!!!
Zrejme sa dostal do veku, kedy sa mu menia chute a tie špagety mu proste vôbec nechutili :(. Toto je asi najväčšie sklamanie môjho života. Univerzálne jedlo, ktoré chutí vždy a za každých okolností, a hlavne každému je už nepoužiteľné. Ak ich budem chcieť (a ja vždy), tak budem musieť robiť polovičnú dávku, a to som ja nikdy nerobila!!! Čo teraz?
Vajco skonštatoval, že mu nechutí, a šiel si nabrať chipsy. A potom to zajedol ešte horalkou s mliekom.

Stala sa tragédia, a navždy zmenila tvár našej kuchyne :(

Haluškiáda :)

Kysuce sú zemiakový kraj, jedia sa tam aj ako dezert (napríklad také slivkové gulé). Ja mám doma kysučana, ktorý sa za zemiakmi ide potrhať, a existujú 2 jedlá, ktorými sa dá upokojiť, umlčať a udobriť. Polesníky a halušky. Bohužiaľ, polesníky mi nejdú, avšak halušky už celkom zvládam.
Stálo ma to asi rok tvrdého tréningu, varenia systémom pokus omyl a mnoho sklamaní (a nervózneho žalúdku stravníka).
Halušky nesmú byť príliš tuhé, nesmú byť ani nedovarené a ani príliš riedke. Nesmú byť neslané, ani presolené, suché, ani mastné. Slaniny nesmie byť priveľa ale nesmie chýbať. Bryndza sa nekydá do hrnca, ale až na tanier. Kapusta takisto (nepapáme s kapustou a bryndzou naraz!!!!)
Základný recept som dostala od baby, a potom už len chytiť grif. Už len? Ha!
Na začiatku bol Vajcov hlad, a výprava do obchodu - kúpiť vhodný hrniec. Bol to naozaj začiatok, to sme spolu bývali asi len 2 týždne a mali sme zatiaľ len jeden hrniec, špeciálne na špagetovú omáčku, s objemom 2 litre. No na halušky málo.
Hľadali sme teda hrniec, do ktorého sa vojde dostatočné množstvo halušiek (veľké...) a v ktorom sa bude dobre variť. Nie sme zástancami novodobého nerezového riadu, my radšej poctivý smalt. V obchode sme nad hrncami meditovali asi hodinu, až to Vajco vzdal a volal mame, aký veľký hrniec má kúpiť. Vyhral to žltý smaltovaný hrniec 5 litráčik, ktorý má výsostné postavenie pri varení halušiek a hrnca doteraz. Ešte nikdy som tieto 2 jedlá nevarila v inom hrnci. (hrniec je aj jedlo, pečie sa to, je to hrozne dobré a býva nám z toho aj hrozne zle :D to inokedy).
S novým hrncom (a že nebol lacný...) sme sa rozbehli rovno domov. Boli sme vyzbrojení trlkom, trpezlivosťou a odhodlaním zvládnuť to.
V recepte sú zemiaky, polohrubá múka a soľ. Treba trafiť ten správny pomer, zliať správne množstvo vody zo zemiakov, a správne osoliť.
Prvé pokusy boli priam tragické. Halušky nehaluškovali, varila sa mi z toho taká zemiaková brečka. Alebo boli ako šuter, tvrdé a samá múka. prilepili sa mi na sito a nie a nie ich dostať preč. Slané, alebo neslané, jednoducho divné a zlé. Vajco mal ale svätú trpezlivosť, a neúnavne koštoval várku za várkou. Vždy zhodnotil čo bolo zlé, a skúsili sme ďalšiu várku. Nakoniec, po roku sme sa dopracovali k haluškám vysokej kvality, a tú sa snažím udržať doteraz. Stojí mi to za to, keď vidím stravníkov ako to do seba s radosťou ládujú a občas aj krochknú blahom :D